Turistika vo Veľkej Fatre: Vystúpili sme zo svojej komfortnej zóny
Sú situácie, kedy je potrebné prestať sa báť, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a rozhodnúť sa ísť a viac sa neobzerať za pohodlím. Okamih, kedy sa je dôležité nevzdať sa, pretože vieš, že sa môžeš spoľahnúť na seba a ľudí v tvojej tesnej blízkosti.
Sú to chvíle, v ktorých sa nevzdáš, to sú zároveň aj tie, ktoré sa počítajú. Situácie, v ktorých napreduješ aj napriek únave, bolesti či obavám, a keď sa snažíš zlepšovať napriek pocitu, že to nedokážeš. A potom pocit víťazstva, keď prídeš do cieľa.
S týmito situáciami sa stretávame neustále, či už je to v pracovnej alebo osobnej sfére. Možno si ani neuvedomíte, že pred podobnou situáciou práve stojíte v živote, ale prichádzajú aj úplne náhodne, keď to čakáte najmenej. Veľakrát je to práve v športe, kedy posúvate svoje limity a idete až za hranice, ktoré by vám inak prišli nerealistické. Následne ich viete veľmi trefne využiť vo svoj prospech pri iných životných situáciách. Presvedčili sme sa o tom sami.
Prvý júlový víkend bol špeciálny tým, že sme sa rozhodli stráviť ho v obklopení slovenskej prírody. Mali sme naplánovanú jednu turistiku, ale pre niektorých z nás sa tento plán zvrtol a boli to vo výsledku až dve turistiky v priebehu víkendu. Prvá turistika viedla na vrcholy Veľkej Fatry - Ostrá a Tlstá, ktoré sa pýšia svojou mohutnosťou a krásou. Ide o dva atraktívne kopce, ktoré sú dominantou Turca. Rozhodnutie ísť sem bolo správne, pretože vo výsledku rozhodne nesklamalo krásou ani výhľadmi, ktoré nám kopce ponúkli.
Na vrch viedli spletité cestičky naprieč lesom, pričom zo začiatku bola trasa nenáročná, ale postupne sa sťažovala. Nastalo stúpanie, čo viedlo k tomu, že sme sa rozdelili na tri skupiny. Každý mal svoje tempo, aby si turistiku užil čo najviac a v rámci svojich kondičných síl.
Po príchode do cieľa sme sa pokochali výhľadom, občerstvili sa, oddýchli a naspäť sme sa vydali ústim Vápenatej doliny, ktorá priniesla ďalšie pozoruhodné výhľady. Najväčším lákadlom tejto cesty je jaskyňa Mažarná, ktorá sa nachádza asi v polovici výstupu na vrch Tlstá. Je voľne prístupná, pričom láka nielen krásnym tvarom, ale aj zaujímavými archeologickými objavmi. Našli sa tu pozostatky jaskynného medveďa, ale aj dôkaz, že jaskyňu osídlil človek v mladšej dobe kamennej.
Prekvapiť môže chodník s reťazami, ale následne je cesta naspäť veľmi príjemné, až si začnete všímať krásny pohľad na listnatý les, ktorý ustupuje ihličnatému a rozľahlé lúky. Celkovo mala túra trvať približne 6,5 hodiny, ale najrýchlejšia skupina ju stihla zdolať s časovým predstihom.
Po príchode na hotel Bystrička nás čakal wellness, v ktorom sme mali možnosť zrelaxovať a súkromná grilovačka, počas ktorej nám kuchári nachystali skvelé dobroty. Večer sme ukončili priateľskými rozhovormi, ale práve doznievajúcim endorfínom pripisujeme návrh na ďalší spoločný výlet. Konkrétne výstup na najstaršiu ferratu na Slovensku, ktorou je ferrata HZS Martinské hole.
Ešte predtým, ako sme sa rozhodli odísť na druhý deň na ferratu, sme mali rannú rozcvičku s trénerom. Zbalili sme si veci a po raňajkách odišli.
Tí najodvážlivejší sme sa rozhodli zdolať najstaršiu ferratu na Slovensku. Ako prvé sme si museli požičať kvalitnú výbavu, ktorá nám pri zdolávaní ferraty poskytla istotu. Niektoré miesta boli náročnejšie ako iné, ale vo výsledku priniesli množstvo adrenalínu. Mnohí z nás sa prekonali viac, ako by očakávali.
Cesta vedie z jednej strany potôčika na druhú cez drevené mostíky a popri potoku s malým či väčším vodopádom. Celý čas sme mali pocit, ako by sme sa prechádzali rozprávkovou dolinou, ale nenechali na seba čakať ani prekážky, pri ktorých nám nebolo všetko jedno. Bolo jednoznačne prekonanie vydať sa najnáročnejšou trasou, ale vo výsledku sme sa cítili fantasticky. Celkovo výstup trval približne 2,5 hodiny.
Ferrata HZS je najstaršou na Slovensku, pričom vznikla v roku 2013 a neustále prechádza inováciami.
Športovali sme viac ako sme predpokladali. Rovnako sa niektorí z nás prekonávali viac, ako by predpokladali. Celkovo to bol produktívny víkend, ktorý nám ukázal, kde sú naše limity, ale zároveň aj ponúkol priestor k tomu, aby sme vykročili zo svojej komfortnej zóny. Dve turistiky v jeden víkend boli zážitkom, na ktorý budeme ešte dlho spomínať a čerpať z neho sily aj v okamihu, keď to cítime najmenej.